Mikuláš Baticius ( - 1635) - ev. farár, básnik. Písal príležitostné básne a chválospevy. V rukopise zanechal denník, ktorý sa nachádza v bibliotéke pannonhalmskej. Roku 1610 zastupoval Oravu na synode v Žiline, kde sa položili základy ev. cirkvi na Slovensku.
Peter Michal Bohúň (29.9.1822 - 20.5.1879) - učiteľ, akademický maliar, národovec. Narodil sa v rodine veličnianskeho ev. farára, študoval v Prahe na akadémii výtvarných vied. Po návrate zo štúdií sa oženil (sestra jeho manželky, Žofka Klonkayová, bola vydaná za Jána Štúra, brata Ľudovíta Štúra) a prijal miesto učieľa v Liptovskom Svätom Mikuláši. Maľoval nielen portréty ale aj divadelné opony a kulisy. Cez prázdniny chodieval maľovať až do Gemera. Roku 1866 opustil Mikuláš a odsťahoval sa i s rodinou do poľského Bielska kde neskôr aj zomrel. Často však prichádzal na Slovensko maľovať. Z neskorších Bohúňových ciest po Slovensku vznikla séria akvarelov - krojovaní Slováci. V Liptovskom Mikuláši bola zriadená galéria, ktorá nesie jeho meno.
Ján Cimrák (14.11.1859 - 1.6.1926) - ev. farár.Písal pod pseudonymom Bralský a Dolský. V rokoch 1879 - 1880 redigoval časopis Sion pre bratislavskú mládež.
Ján Čaplovič (15.5.1905 - 21.2.1979) - profesor, historik. Po maturite na dolnokubínskom gymnáziu v roku 1923 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.Od roku 1931 vyučoval na gymnáziu v Žiline, Michalovciach, Ružomberku, Kremnici, Dolnom Kubíne a Trstenej odkiaľ pre chorobu odišiel roku 1962 do dôchodku. Okrem histórie sa venoval aj prekladateľskej a archivárskej činnosti, včelárstvu, ovocinárstvu. Prispieval do Oravy a iných časopisov. Knižne mu vyšla monografia Novoť (1979). V knihe Veličná - 700 rokov obce mal dve štúdie.
Pavol Čaplovič (7.3.1917 - 5.6.1994) - učiteľ, archeológ. Po niekoľkoročnom pôsobení v učiteľskej službe v Dolnom Kubíne prešiel do služieb Archeologického ústavu SAV v Nitre. V roku 1953 sa vrátil na Oravu a stal sa riaditeľom Oravského múzea. Zaoberal sa archeologickým výskumom čo zvečnil v početných historických časopisoch . Písal o hromadných nálezoch v Nižnej, Hrádku v Istebnom, lužických hroboch pod Skalkou, praveku oravy, Trninách, Tupej skale nad Vyšným Kubínom. Knižne mu vyšli práce: Oravský zámok, Čaro kresaného dreva, ľud Oravy v minulosti. Zostavil monografiu Dolného Kubína, Veličnej, Podbieľa. Všetky svoje práce aj fotograficky zdokumentoval. Svoju vedeckú činnosť zavŕšil monumentálnou monografiou Orava v praveku.
Štefan Dzian (29.12.1695 - 11.5.1779) - kňaz - jezuita. Napísal spisy Arcis Davico sive discordia a Beati Sulpici Severi.
Peter Faltin (12.7.1924 - 4.4.1981) - hudobný pedagóg, muzikológ. Študoval na hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave. Od roku 1973 bol docentom a od roku 1977 profesorom, vedúcim oddelenia teórie tvorby Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave. Je autorom viacerých vedeckých prác v slovenskom a nemeckom jazyku. Napríklad Funkcia zvuku v hudobnej štruktúre, Igor Stravinský.
JUDr. Ing. Peter Halaša (14.7.1919 - 24.11.1981) - vysokoškolský profesor. Knižne mu vyšla štúdia Mechanika hornín. Jeho otec Peter Halaša bol ev. farárom vo Veličnej a oravským seniorom.
Mikuláš Huba (26.5.1891 - 6.2.1981) - štátny úradník (okresný náčelník, vládny radca) priekopník turistiky a fotografie. Študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne. Pôsobil ako okresný náčelník v Tornale a ako radca ministerstva vnútra. Roku 1921 sa stal spoluzakladateľom Klubu čsl. turistov. Ako fotograf uverejňoval fotografie v rôznych časopisoch. Nimi propagoval krásy oravskej prírody. Ako dôchodca žil vo Veličnej a Liptovskom Hrádku. Jeho brat Alexander bol vedúcim pracovníkom železníc v Spišskej Novej Vsi, kde sa mu v roku 1919 narodil syn Mikuláš, neskorší člen Slovenského národného divadla, národný umelec.
Peter Huba (28.6.1949) - historik, vydavateľ. Pôsobila ako riaditeľ Okresného archívu, Oravskej galérie, Oravského múzea. Zostavil a napísal publikácie: Premeny Oravy I., II., Oravský Hrad, Múzeum oravskej dediny, O diele L. N. Jégého, Dejiny požiarnej ochrany na Orave, Zrodenie nového chleba, množstvo monografií o rôznych oravských obciach a ďalšie. Napísal celý rad štúdií uverejnených v rôznych zborníkoch. Je autorom viacerých expozícií. V rokoch 1980 - 1985 bol zostavovateľom a aj zodpovedným redaktorom zborníka Oravské múzeum. Prostredníctvom vlastného vydavateľstva, založeného v roku 1990, vydáva publikácie propagujúce Oravu (Literárno - kultúrny cestopis po Orave, Cesty po minulosti Oravy, Rovesník, Rodné brehy, Slovenské národné obrodenie v kultúre a literatúre, Surová býva vše pravda života, Oravský hrad, ... atď.
Anna Hroboňová (5.3.1883 - 3.4.1949) - rodená Kňazovičová, ľudová spisovateľka. Študovala na vyššej dievčenskej škole v Tešíne. Po roku 1918 pracovala na Školskom inšpektoráte v Dolnom Kubíne. Ako výchovná pracovníčka prednášala po dedinách, organizovala kurzy, nacvičovala divadlá. Písala povesti (O Bielom vrchu, Poklady pod Osobitou), rozprávky z dedinského života (Pytačky, Na dedine, Zemetrasenie). Je pochovaná v Istebnom spolu s manželom Jánom Miroslavom Hroboňom, ev. farárom, národným pracovníkom.
Ing. Juraj Chorvát (23.4.1895 - 21.9.1955) - architekt, riaditeľ priemyselnej školy stavebnej v Bratislave.
Daniel Janovic (1807) - správca zichiovského panstva, národný pracovník, bratanec Ctibora Zocha.
Jozef Janek (20.4.1912) - učiteľ, publicista. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Po skončení štúdií (v rodisku, Dolnom Kubíne a Spišskej Kapitule) pôsobil ako učiteľ v žiline, Opatovej nad Váhom, Bzinách, Dunajskej Strede a od roku 1949 do dôchodku v Jure pri Bratislave. Významná je jeho publikačná činnosť. Knižne mu vyšli metodické príručky (Skúsenosti z vyučovania slohu, Rozvíjanie jazykovej kultúry žiakov, Opravy slohových úloh, Literárno - kultúrny cestopis Oravy). S jeho menom sa možno stretnúť v niektorých metodických príručkách, zborníkoch, jazykovedných, metodických, vlastivedných publikáciách. Množstvo príspevkov mal uverejnených v novinách ORAVA, Učiteľských novinách, v Slovenskom jazyku a literatúre v škole. Ako dôchodca spracoval dejiny Spišskokapitulského učiteľského ústavu, Literárne a kultúrne tradície Sv. Jura, Dejiny Jurských škôl, Na spestrenie hodín gramatiky, Keď ešte nebol Deň učiteľov, Pohon na učiteľov, ... atď.
Oľga Jurkovičová (15.1.1895 - 20.12.1973) - rodená Kleinová - učiteľka, poetka. V rokoch 1923 - 1938 učila v Košiciach, odkiaľ po okupácii prešla do Trenčína. Roku 1949 vydala zbierku básní Hŕstka z prírody. Spolupracovala s rozhlasom, zostavovala pásma pre deti. Písala pod pseudonymami O. Oravská, teta Oravská.
Ondrej Kalina (24.11.1867 - 19.4.1953) - vlastným menom Ján Smetanay PhDr, archivár, spisovateľ. Pochádzal z mäsiarskej rodiny. Začal so štúdiom teológie v Jágri, prešiel na štúdium medicíny, v Prahe prestúpil na fakultu Karlovej univerzity, kde bol jeho profesorom T. G. Masaryk. Jeho zmýšľanie citeľne poznačila práca v spolku Detvan. Po promócii pôsobil štyri roky v pražskom zemskom múzeu. Na Slovensku za maďarskej vlády najprv pracoval ako tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave a neskôr ako úradník Tatra banky v Dolnom Kubíne. Tu sa stal správcom župného archívu a knihovníkom Čaplovičovej knižnice. Literárne začal pracovať už ako vysokoškolák písaním poviedok a historických štúdií. Roku 1920 vydal sprievodcu po Oravskom zámku. V brožúre Skaza ľudu slovenského (1896) ostro kritizoval ľud na Slovensku, že pije, podlieha alkoholizmu, že sa mnoho súdi a že nemá národnej disciplíny. Všetky svoje rozprávky roku 1922 vydal v dvoch zväzkoch pod názvom Zobrané práce Ondreja Kalinu. Vydaním brožúry Slovensko (1897) v českej reči sa verejne priklonil k československej orientácii. Prekladal z reči anglickej, francúzkej. Viaceré jeho preklady ostali v rukopisoch. Ako osemdesiatročný napísal svoju autobiografiu Medzi dvoma vekmi (vydal Tatran 1951). S profesorom Pavlom Florekom založil Spolok oavského múzea.
Ján Muknay (13.7.1820 - 6.3.1890) - kat. farár, publicista. Napísal: Dcéra Sionská (1862) a Dejepis umučenia Krista (1863). Prispieval do publikácií Cyril a Metod, Pešťbudínske vedomosti, Priateľ školy a literatúry. Farárom bol v Modrom Kameni.
Dr. Ján Seberíni (1.1.1780 - 10.2.1857) - ev. kňaz, historik, spisovateľ. Základné vzdelanie nadobudol v ev. škole v Isebnom, neskôr študoval v Rožňave, Prešove, Kežmarku a vysokoškolské štúdiá skončil v Jene. Za podporu protihabzburského odboja v rokoch 1848/49 bol odsúdený na smrť. Hoci neskôr dostal milosť, úrad už ďalej zastávať nemohol. V tom čase mal už za sebou bohatú vedeckú a publikačnú činnosť. Nebol aktívnym pedagógom, no mal také bohaté pedagogické skúsenosti skúsenosti, že sa pustil do pedagogickej tvorby (O hlavných zásadách základnej výchovy pre vychovávateľov a ich povinnostiach, O prednostiach akosi prislúchajúcich našej škole). Napísal aj vedecké dielo z odboru lekárskeho. V Banskej Štiavnici založil hudobný ústav na výchovu učiteľov - organistov a ľudovú školu pre baníkov. Ako vedec mal zvučné meno v zahraničí. Univerzita v Jene ho poctila čestným doktorátom.
Michal Šulek (5.4.1745 - 1809) - čižmár, učiteľ, veršovník. Čižmárom bol v Rajci do roku 1785 keď bola vo Veličnej zriadená evenjelická šola a bol pozvaný za učiteľa. Odtiaľto prešiel za učiteľa do Istebného. Ak ozačal M. Šulek učiť, zaviedol Protocolium Schole Istebniensis. V ňom uviedol všetkých istebnianskych učiteľov od roku 1704, dôležitejšie listiny, rozvrh hodín, knihy, atď. O istebnianskej škole v čase jeho pôsobenia sa neskôr hovorilo ako o chýrečitej ev. škole, kde sa učila geometria, ekonómia, prírodoveda, fyzika, história a iné vedy, k tomu štyri vlastenecké reči - hotové gymnázium. Michal Šulek písal i príležitostné básne.
Matej Šulek (30.7.1784 - 28.7.1815) - ev. kňaz, historik. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a Tisovci, kde aj zomrel. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu. V solemniách uverejnil (1814) preklad nemeckého spisu Jána Feješa Žaloby hospodářské na ptáctvo, žížaly. Jeho cirkevné piesne prevzal Karol Kuzmány do Evanjelického koncionála (1895) a Zpěvníka (1842).
Michal Staník (8.9.1767) - historik, šíriteľ ovocinárstva. Napísal Wčelársky Katechizm, Mithologie egypťanu a Mithologie Rimanu (1801).
Ctibor Zoch (17.3.1815 - 15.12.1865) - Pôvodným menom Timoteus Cochius, ev. farár, spisovateľ, jazykovedec. Po získaní základného vzdelania u svojho otca študoval v Kežmarku, Gemeri, Bratislave a na ev. lýceu (počas štúdií si aj zmenil meno na slovenské - Ctibor Zoch). Úzko spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. Ako farár v Jasenovej stál pri zrode Spoločnosti vychovávateľskej, pri zrode Tatrína a Matice slovenskej. Ctibor Zoch ako člen výboru Oravskej stolice mal všade prístup otvorená. A čo vide, zažil a skúsil si nenechal pre seba. V novinách a časopisoch predstavoval svetu nielen oravskú vzdelanosť ale aj oravskú chudobu. V Štúrových Slovenských národných novinách nájdeme nejeden až otrasný článok o ťažkom živote Oravcov v 19. storočí. Osnoval Gäcelské žiadosti a zapojil sa do revolučného hnutia v rokoch 1848/49, čo sa mu stalo osudným. Na základe udania jasenovského učiteľa Ruttkaya ho odsúdili na smrť. Šibenica väzňov čakala až kdes i v Arade. Cisárske vojská však zvíťazili nad maďarskými vzbúrencami a väzňov oslobodili.
Bohatá bola aj jeho publikačná a spisovateľská činnosť. Na výzvu Tatrína napísal v roku 1848 učebnicu pod názvom Dušeslovja alebo Slovo o duši našej ľudskej. Zostavil školský a vyučovací poriadok, Návrh zákona o voľbe učiteľov. Jeho vrcholné dielo Slovo o slovenčine vyšlo len nedávno zásluhou akademika Ivana Staneka. Martin Kukučín ho zvečnil v dvojzväzkovom románe Bohumil Valizlosť Zábor. Literárne činní boli aj jeho synovia.
