História obce

Vynikajúca strategická poloha obce Veličná ju oddávna predurčovala k osídleniu. Pomerne husté osídlenie už v praveku dokazujú rôzne archeologické nálezy nielen priamo z obce ale aj nálezy z významnejších lokalít Istebného - Hrádku či bysterských Trnín. K osídleniu viedla pravekého človeka nielen výhodná poloha v najúrodnejšej časti Oravy, ale aj stará trhová cesta Oravou, spájajúca údolie Váhu a Turca s územím na poľskej strane Karpát.

 

        Mrziacka       velicna_repro_1

                    Mrziačka - časť Veličnej s pôvodným korytom potoka                       Námestie od hlavnej cesty          

         

Prvý písomný doklad o Veličnej je však až z roku 1272 - vtedy sa spomína ako "Magna Villa" v donačnej listine z roku 1272, ktorou panovník Ladislav udelil vernému Hocymerovi "zem zvanú Revišné". V roku 1420 sa objavuje prvýkrát pomaďarčený názov obce "Nag Flaw". Domáci názov "Welkeg Wsy" teda Veľká Ves z roku 1595 (pretrvával ešte v 19. storočí), hovorí že obec už vtedy vynikala svojou veľkostou. Rímskokatolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila všetkým obciam od Kraľovian po Oravský Podzámok. Veličná bola mestečkom už od 14. storočia. V listine z roku 1370 sa Orava spomína ako stolica (župa) so sídlom vo Veličnej. Mestečko prekvitalo a postupne sa rozrastalo - Zábrež vznikla presídlením veličňanov za breh rieky, Oravská Poruba vznikla vyrúbaním lesa, ktorý užívali Veličňania.


                   Hajov

Do Zábreže sa pred postavením mosta chodievalo člnom -tzv. hajovom.

Hospodárske zázemie v tomto čase tvorilo poľnohospodárstvo, remeslá a obchod s poľskými trhovými strediskami. Obyvatelia Veličnej nakupovali hlavne poľskú soľ. Toto potvrdil v roku 1525 panovník Ľudovít II. a tiež Ferdinand I. v roku 1548. Rudolf II. v roku 1583 potvrdil predchádzajúce privilégiá a povolil mestečku soľný sklad. Ferdinand II. v roku 1635 udelil Veličnej výsadu, podľa ktorej každý týždeň v pondelok sa konal slobodný trh na poľnohospodárske produkty, dobytok a mohli konať päť jarmokov do roka. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Okolo roku 1640 Veličňania postavili nemocnicu s útulkom. 17. storočie však prinieslo mnoho zmien. Okrem stavovských nepokojov , Thökölyho, Pikovho povstania najväčšia pohroma prišla v roku 1683, keď Veličnú vypálili poľsko-litovské vojská Jána Sobieskeho, ktoré tiahli dolu Oravou na pomoc Viedni proti Turkom. Pri požiari zhorel aj kostol v ktorom bol mestský aj župný archív. Po požiari sa sídlo župy natrvalo presťahovalo do Dolného Kubína, ktorý bol v tom čase maličkou obcou.

 

Život sa však po čase opäť znormalizoval, obyvatelia znovu postavili domy, kostol a naďalej sa venovali obchodu, remeslám pričom naďalej hlavným zamestnaním ostáva poľnohospodárstvo a chov dobytka. Obilie sa mlelo v niekoľkých mlynoch, v roku 1740 vzniká v obci pivovar, v mnohých domoch sa rozšírilo pálenie pálenky v kotlíkoch.




Orba_BaniskoSena_Banisko

Obrábanie pôdy a polí v minulosti

Okrem obilia sa pestoval ľan a konope - základ výroby plátna ktoré sa upravovalo v mangľoch a farbilo nielen v miestnej farbiarni. V roku 1772 bol postavený mangeľ a v roku 1902 farbiareň. Široko - ďaleko bola známa modrotlač Greguškovcov a hlavne Páltikovcov.

 

mangel_M

Farbenie_platna

Hore - plátennícky mangeľ vo Veličnej

Dolu - farbenie plátna (Vladimír Páltik)

  

Ako najstaršie remeslá treba spomenúť ševcov, čižmárov, krajčírov, garbiarov, murárov, tesárov, hrnčiarov, kováčov a zámočníkov, z ktorých mnohé boli organizované v miestnych cechoch a nemalou mierou prispievali k rozvoju obce. V roku 1616 mol založený krajčírsky cech, v roku 1628 ševcovský, 1678 mäsiarsky.

 

velicna_kroj_2velicna_kroj

Veličňania v typických odevoch

Založenie školy možno predpokladať v 14. storočí, hneď po vzniku farnosti. Tolerančný patent umožnila aj vo Veličnej založiť evanjelickú faru a školu. Kostol postavili v roku 1785, faru v roku, 1789, a školu 1793. V kaštieli po roku 1918 bola chýrna gazdinská škola, ktorá sa dodnes spomína nielen na Orave. Po roku 1948 tu bola poľnohospodárska majstrovská škola, ktorá sa zmenila na účtovnícku. Posledné lesnícke učilište zaniklo roku 1970.

 

Zochova_skolaGazdinska_skola

                                                   Zochova škola (1950)              Komposesorátny kaštieľ, neskôr bývalá Gazdinská škola

Municipálny zákon z roku 1871 zrušil štatút mestečka, Veličná sa stala obcou. Aj v rokoch 1871 - 1945 však v obci pôsobil väščí počet remeselníkov. Obec bola oslobodená 5.apríla 1945. Vývoj po roku 1945 nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera v súvislosti s predpokladanou výstavbou vodnej priehrady. Výstavba rodinných domov sa sústredila v priestore medzi Veličnou a jej časťou Revišné. Ustanovujúca schôdza JRD sa konala 2.marca 1958.
  
Zvyky a obyčaje vo Veličnej

Zvyky a obyčaje sú sprievodnými znakmi duchovnej kultúry obyvateľstva. Ich vznik nadväzuje na staré slovanské tradície. Ľud si uchovával svoje duchovné dedičstvo v ktorom mal náhradu za divadlo, ktorého sa mohol sám zúčastniť. Ústupom negramotnosti a zvyšovaním celkovej kultúry slabol záujem o ľudovú tradíciu. Z bohatých zvykov, ktoré sa stáročia vo Veličnej udržiavali treba spomenúť aspoň tie ktoré pretrvali do nedávnych čias. 

Na Tri krále chodievali chlapci v bielom odeve po domoch s hviezdou (niekedy aj s celým betlehemom) a zbierali dary. 
Fašiangový sprievod masiek ulicami Veličnej bol výstrahou pre deti a zábavou pre dospelých. Niekedy chodili aj vinšovníci a vyberali dary na spoločnú hostinu a zábavu. 
So zimou sa lúčili dievčence a chlapci nosením Marmurieny. Prechádzali cez obec so spevom k rieke Orave, kde ju zoblečenú hodili do vody. 
Na Veľkú noc nechýbala oblievačka. Zvonilo sa na "zviazaných" zvonoch. Keď večer zaznel ich hlas, chodievali sa ľudia umývať do potoka v presvedčení že budú mať celý rok zdravú pokožku. Vo Veličnej oblievali na druhý deň aj dievčatá chlapcov.

 

Traja_kraliMorena

           Vinšovanie Troch kráľov                                        Pálenie Moreny

Turíčne sviatky sa v domácnostiach vyznačovali rozvešaním vetvičiek červeného smreka a lipy po stenách. Na 1. mája nebolo zvykom stavať máje, ale skôr na veličnianskom jarmoku kúpiť dievčaťu "jarmočnô". Na Jána robievali chlapci na Banisku vatru. Večer prišli aj dievky a spievali jánske piesne. Mládenci si našli najrozličnejšie spôsoby ako vyjadriť svoju náklonnosť, ale dievčatá im najlepšie odpovedali piesňami pri hrabaní sena. Ženský spev trávnic sa ozýval Dielnicami, Orvišníkom, Lazmi ...

 

TanecSpev_zeny

Popri každodennej tvrdej práci si veličňania našli čas aj na zábavu.

Na jeseň keď sa úroda sústredila z polí do humien z holí zišiel aj dobytok. Pastieri chodievali na Vianoce s vinšami a rozdávali boženíky. Za ne dostávali sviatočný chlieb a peniaze. Ešte na Ondreja zvedavé dievčatá liali olovo aby zistili aký chlapec sa im dostane. V decembri sa z domu do domu páralo perie - pri tom sa rozprávali novinky, klebety i strašidelné príbehy. Na Lucie robili mládenci žarty gazdom. Schovávali hospodárske náradie aby ho gazda ľahko nenašiel - niekedy i na strechu. 

Zo stredovekých čias, keď sa bosoráctvo trestalo upálením, sa vo Veličnej zachovala tradícia, že kto v čase "zázračných dní" od Lucie do Vílie zhotoví drevený stolec a pôjde s ním na polnočnú, uvidí vraj všetky strigy okolo oltára.

KontaktKontaktné informácie

  • Adresa: Obecný úrad - Veličná 162
  • Telefón: 0911 756 977, 043/588 22 01
  • Fax: 043 588 22 70
  • Email: obec@velicna.sk

Aktuálne počasieAktuálne počasie

Aktuálne počasie
dnes
24.09.2017
Popoludní prehánky. Najvyššia teplota 15°C. Premenlivý vietor J. Možnosť dažďa 50%.
  • Aktuálne počasie Pondelok 25.09.2017

    Oblačno. Najvyššia teplota 17°C. Premenlivý vietor JV.

  • Aktuálne počasie Utorok 26.09.2017

    Popoludní prehánky. Najvyššia teplota 21°C. Premenlivý vietor V. Možnosť dažďa 40%.

  • Aktuálne počasie Streda 27.09.2017

    Popoludní prehánky. Najvyššia teplota 20°C. Premenlivý vietor JV. Možnosť dažďa 40%.