Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

História obce

kostol velicna.jpg

Vynikajúca strategická poloha obce Veličná ju oddávna predurčovala k osídleniu. Pomerne husté osídlenie už v praveku dokazujú rôzne archeologické nálezy nielen priamo z obce ale aj nálezy z významnejších lokalít Istebného - Hrádku či bysterských Trnín. K osídleniu viedla pravekého človeka nielen výhodná poloha v najúrodnejšej časti Oravy, ale aj stará trhová cesta Oravou, spájajúca údolie Váhu a Turca s územím na poľskej strane Karpát.


 Mrziacka.jpg          velicna_repro_1.jpg
           Mrziačka - časť Veličnej s pôvodným                                     Námestie od hlavnej cesty 
                           korytom potoka


Prvý písomný doklad o Veličnej je však až z roku 1272 - vtedy sa spomína ako "Magna Villa" v donačnej listine z roku 1272, ktorou panovník Ladislav udelil vernému Hocymerovi "zem zvanú Revišné". V roku 1420 sa objavuje prvýkrát pomaďarčený názov obce "Nag Flaw". Domáci názov "Welkeg Wsy" teda Veľká Ves z roku 1595 (pretrvával ešte v 19. storočí), hovorí že obec už vtedy vynikala svojou veľkostou. Rímskokatolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila všetkým obciam od Kraľovian po Oravský Podzámok. Veličná bola mestečkom už od 14. storočia. V listine z roku 1370 sa Orava spomína ako stolica (župa) so sídlom vo Veličnej. Mestečko prekvitalo a postupne sa rozrastalo - Zábrež vznikla presídlením veličňanov za breh rieky, Oravská Poruba vznikla vyrúbaním lesa, ktorý užívali Veličňania.

Hajov.jpg
Do Zábreže sa pred postavením mosta chodievalo člnom -tzv. hajovom.


Hospodárske zázemie v tomto čase tvorilo poľnohospodárstvo, remeslá a obchod s poľskými trhovými strediskami. Obyvatelia Veličnej nakupovali hlavne poľskú soľ. Toto potvrdil v roku 1525 panovník Ľudovít II. a tiež Ferdinand I. v roku 1548. Rudolf II. v roku 1583 potvrdil predchádzajúce privilégiá a povolil mestečku soľný sklad. Ferdinand II. v roku 1635 udelil Veličnej výsadu, podľa ktorej každý týždeň v pondelok sa konal slobodný trh na poľnohospodárske produkty, dobytok a mohli konať päť jarmokov do roka. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Okolo roku 1640 Veličňania postavili nemocnicu s útulkom. 17. storočie však prinieslo mnoho zmien. Okrem stavovských nepokojov , Thökölyho, Pikovho povstania najväčšia pohroma prišla v roku 1683, keď Veličnú vypálili poľsko-litovské vojská Jána Sobieskeho, ktoré tiahli dolu Oravou na pomoc Viedni proti Turkom. Pri požiari zhorel aj kostol v ktorom bol mestský aj župný archív. Po požiari sa sídlo župy natrvalo presťahovalo do Dolného Kubína, ktorý bol v tom čase maličkou obcou

Život sa však po čase opäť znormalizoval, obyvatelia znovu postavili domy, kostol a naďalej sa venovali obchodu, remeslám pričom naďalej hlavným zamestnaním ostáva poľnohospodárstvo a chov dobytka. Obilie sa mlelo v niekoľkých mlynoch, v roku 1740 vzniká v obci pivovar, v mnohých domoch sa rozšírilo pálenie pálenky v kotlíkoch.

      Orba_Banisko.jpg             Sena_Banisko.jpg
                  orba na Banisku v minulosti                                          sená na Banisku v minulosti


Okrem obilia sa pestoval ľan a konope - základ výroby plátna ktoré sa upravovalo v mangľoch a farbilo nielen v miestnej farbiarni. V roku 1772 bol postavený mangeľ a v roku 1902 farbiareň. Široko - ďaleko bola známa modrotlač Greguškovcov a hlavne Páltikovcov.

                mangel_M.jpg                                  Farbenie_platna.jpg
                     plátenícky mangel vo Veličnej                                farbenie plátna (Vladimír Páltik)


Ako najstaršie remeslá treba spomenúť ševcov, čižmárov, krajčírov, garbiarov, murárov, tesárov, hrnčiarov, kováčov a zámočníkov, z ktorých mnohé boli organizované v miestnych cechoch a nemalou mierou prispievali k rozvoju obce. V roku 1616 mol založený krajčírsky cech, v roku 1628 ševcovský, 1678 mäsiarsky.

              velicna_kroj_2.jpg                           velicna_kroj.jpg  
                                                           Veličňania v typických odevoch


Založenie školy možno predpokladať v 14. storočí, hneď po vzniku farnosti. Tolerančný patent umožnila aj vo Veličnej založiť evanjelickú faru a školu. Kostol postavili v roku 1785, faru v roku, 1789, a školu 1793. V kaštieli po roku 1918 bola chýrna gazdinská škola, ktorá sa dodnes spomína nielen na Orave. Po roku 1948 tu bola poľnohospodárska majstrovská škola, ktorá sa zmenila na účtovnícku. Posledné lesnícke učilište zaniklo roku 1970.

      Zochova škola Veličná         Gazdinská škola Veličná
                               Zochova škola                                                           Gazdinská škola


Municipálny zákon z roku 1871 zrušil štatút mestečka, Veličná sa stala obcou. Aj v rokoch 1871 - 1945 však v obci pôsobil väščí počet remeselníkov. Obec bola oslobodená 5.apríla 1945. Vývoj po roku 1945 nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera v súvislosti s predpokladanou výstavbou vodnej priehrady. Výstavba rodinných domov sa sústredila v priestore medzi Veličnou a jej časťou Revišné. 
 

VELIČNÁ PO ROKU 1945

Po roku 1945 sa začal v obci budovať priemysel. Pribúdali menšie prevádzky, z ktorých neskôr vznikali závody, kde sa občania Veličnej mohli zamestnať. Občania obce sa zúčastňovali na výstavbe Kovohút v Istebnom, kde mnohí z nich našli trvalé zamestnanie. V roku 1956 bolo v obci zriadené Veterinárne pracovisko s celo okresnou pôsobnosťou. Od roku 1963 bolo toto pracovisko začlenené do Ústredného štátneho veterinárneho ústavu v Prahe. Neskôr bol tento ústav delimitovaný do Bratislavy ako Štátny veterinárny ústav – veterinárna nemocnica vo Veličnej. Dôležitou udalosťou, ktorá na dlhé roky ovplyvňovala život v obci, bolo založenie JRD 2. marca 1958.

V roku 1952 keď sa dokončievala výstavba Oravskej priehrady prijala vtedajšia vláda uznesenie, podľa ktorého malo byť v tejto lokalite vybudované ďalšie vodné dielo – Dierová, situované v súteske poniže obce Párnica. Územie od Dierovej po Dolný Kubín bolo označené za zátopovú oblasť a v nej sa vyhlásila stavebná uzávera. Utlmiť sa mala akákoľvek rozvojová činnosť. Veličná začala upadať, nebudovalo sa. Chýbal vodovod, plyn, kanalizácia. Mladí ľudia odchádzali a ostávali len starší.

Rok 1964 sa niesol v znamení 20. výročia SNP a volieb do zastupiteľských orgánov. V tomto roku bolo v obcí šesť predajní, čo spĺňalo vtedajšie požiadavky. Základnú školu navštevovalo v troch triedach 95 žiakov. V roku 1964 sa pracovalo na vyasfaltovaní námestia, na výstavbe tribúny s počtom sedadiel 70 a v Revišnom bol oplotený cintorín.

Rok 1965 bol v znamení kultúrno-spoločenskej aktivity. V kine so 172 miestami sa za tri štvrťroky uskutočnilo 165 premietaní. Výbor žien zorganizoval kurz šitia, varenia, rôzne prednášky a iné kultúrne podujatia. Významnou udalosťou roka 1965 bolo zavedenie miestnej dopravy do Revišného.

V roku 1968 sa v obci dobudovávala požiarna zbrojnica, prebiehala oprava cintorína a verejných studní, riešil sa zastavovací plánu v časti Revišné. Podarilo sa realizovať generálnu opravu miestneho rozhlasu a jeho predĺženie do Revišného. Postavila sa autobusová zástavka v časti Revišné a podarilo sa umiestniť zdravotné stredisko. V tomto roku bolo zlúčené aj JRD Veličná s JRD v Revišnom.

V roku 1972 si obec pripomenula 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci. Pri príležitosti výročia vzniku obce vtedajší predstavitelia obce rozhodli o vybudovaní novej Veličnej v časti Revišné. Popri starších domoch, začali pribúdať nové a Revišné menilo svoju tvár.

V rokoch 1975/1976 sa zvyšovali aktivity v Revišnom. Zriadený tu bol Požiarny zbor (Veličná II), zriadila sa predajňa potravín, upravovali sa komunikácie, rozšíril sa cintorín a pod.

Koncom sedemdesiatych rokov sa upustilo od výstavby vodného diela Dierová a začiatkom deväťdesiatych rokov skončila stavebná uzávera vo Veličnej. Nebezpečenstvo v podobe jej zániku bolo zažehnané. Uzávera sa však na živote obce podpísala veľmi negatívne.

V roku 1978 sa vybudovali siete elektrického prúdu pre bytovú výstavbu. O rok neskôr sa v obci pre nezáujem prestalo premietať kino a zrušilo sa aj zdravotné stredisko. V roku 1980 sa opäť hovorilo o opätovnom otvorení zdravotného strediska.

V rokoch 1986-1989 sa značná pozornosť venovala budovaniu IBV v Revišnom. K novopostaveným domom sa ukončili rozvody vody a rekonštruovalo sa zdravotné stredisko.
 

Z NAJNOVŠÍCH DEJÍN OBCE

Spoločenské zmeny po novembri 1989 znamenali významný prelom v živote Československa, a prejavili sa aj v živote obce. Medzi prvoradé úlohy sa zaradila oprava a dokončenie vodojemov a napojenie nového sídliska rodinných domov v Revišnom – na oravský skupinový vodovod. Ďalšou významnou stavbou bola a je úplná plynofikácie obce. V roku 1996 sa započalo s budovaním odpadovej kanalizácie v revišnianskom sídlisku.

V hospodárskej oblasti došlo v obci k značným zmenám súvisiacich so zmenou vlastníckych vzťahov. Bývalý Okresný podnik výroby a služieb zrušil svoju prevádzku v bývalej Gazdinskej škole, čím uvoľnil priestory pre drobných podnikateľov. Pribudli malé obchodíky s potravinárskym tovarom a pohostinstvá.
Transformované poľnohospodárske družstvo výrazne znížilo počty zamestnancov a tiež objem poľnohospodárskej výroby, avšak k obhospodarovaniu pôdy a vytváraniu fariem sa už nevrátili, ako to očakávali niektoré hnutia.

Obec Veličná bola v minulosti známa svojím lesným bohatstvom. V roku 1992 Severoslovenské štátne lesy vrátili lesnú pôdu s porastom jej pôvodným majiteľom – spolku bývalých urbarialistov Veličná a Komposesorátu obce Revišné.

Negatívnym dopadom trhového hospodárstva je pomerne značná nezamestnanosť, ktorá poznamenala aj život v obci.

V roku 1990 nemala obec vybudovanú takmer žiadnu infraštruktúru. Nasledovala výstavba vodovodu, kanalizácie a až v roku 1993 bola vykonaná úplná plynofikácia obce. Nasledovala výstavba Obecného úradu, oprava Urbárskeho domu, kostolov, bývalej Gazdinskej školy, kaštieľa, pošty a obchodov.


 

Foto obce a obecných podujatí

dnes je: 16.8.2018

meniny má: Leonard

ÚvodÚvodná stránka