Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Kultúrne dedičstvo

 

ZVYKY A OBYČAJE VO VELIČNEJ

Zvyky a obyčaje sú sprievodnými znakmi duchovnej kultúry obyvateľstva. Ich vznik nadväzuje na staré slovanské tradície. Ľud si uchovával svoje duchovné dedičstvo v ktorom mal náhradu za divadlo, ktorého sa mohol sám zúčastniť. Ústupom negramotnosti a zvyšovaním celkovej kultúry slabol záujem o ľudovú tradíciu. Z bohatých zvykov, ktoré sa stáročia vo Veličnej udržiavali treba spomenúť aspoň tie, ktoré pretrvali do nedávnych čias. 

Na Tri krále chodievali chlapci v bielom odeve po domoch s hviezdou (niekedy aj s celým betlehemom) a zbierali dary. 
Fašiangy - fašiangový sprievod masiek ulicami Veličnej bol výstrahou pre deti a zábavou pre dospelých. Niekedy chodili aj vinšovníci a vyberali dary na spoločnú hostinu a zábavu. 
So zimou sa lúčili dievčence a chlapci nosením Marmurieny. Prechádzali cez obec so spevom k rieke Orave, kde ju zoblečenú hodili do vody. 
Na Veľkú noc nechýbala oblievačka. Zvonilo sa na "zviazaných" zvonoch. Keď večer zaznel ich hlas, chodievali sa ľudia umývať do potoka v presvedčení že budú mať celý rok zdravú pokožku. Vo Veličnej oblievali na druhý deň aj dievčatá chlapcov.

       sviatok Traja králi        pálenie Moreny  
                      Vinšovanie Trooh kráľov                                               Pálenie Moreny


Turíčne sviatky sa v domácnostiach vyznačovali rozvešaním vetvičiek červeného smreka a lipy po stenách. Na 1. mája nebolo zvykom stavať máje, ale skôr na veličnianskom jarmoku kúpiť dievčaťu "jarmočnô". Na Jána robievali chlapci na Banisku vatru. Večer prišli aj dievky a spievali jánske piesne. Mládenci si našli najrozličnejšie spôsoby ako vyjadriť svoju náklonnosť, ale dievčatá im najlepšie odpovedali piesňami pri hrabaní sena. Ženský spev trávnic sa ozýval Dielnicami, Orvišníkom, Lazmi ...

       tanec Veličná        spev ženy
                                 Popri každodennej tvrdej práci si Veičňania našli čas aj na zábavu   


Na jeseň keď sa úroda sústredila z polí do humien z holí zišiel aj dobytok. Pastieri chodievali na Vianoce s vinšami a rozdávali boženíky. Za ne dostávali sviatočný chlieb a peniaze. Ešte na Ondreja zvedavé dievčatá liali olovo aby zistili aký chlapec sa im dostane. V decembri sa z domu do domu páralo perie - pri tom sa rozprávali novinky, klebety i strašidelné príbehy. Na Lucie robili mládenci žarty gazdom. Schovávali hospodárske náradie aby ho gazda ľahko nenašiel - niekedy i na strechu. 

Zo stredovekých čias, keď sa bosoráctvo trestalo upálením, sa vo Veličnej zachovala tradícia, že kto v čase "zázračných dní" od Lucie do Vílie zhotoví drevený stolec a pôjde s ním na polnočnú, uvidí vraj všetky strigy okolo oltára.

HISTORICKÁ ARCHITEKTÚRA

Rímsko-katolícky kostol  
Vznikal v 14. storočí pôvodne v gotickom slohu, v 15. storočí rozšírený a v roku 1657 prestavaný. V roku 1683 bol zničený požiarom spoločne s väčšou časťou obce. V 17. storočí bol znovuvystavaný na pôvodných základoch v zmenenej podobe. Priestor okolo kostola dodnes obklopuje obranný múr. Pred kostolom je kalvária z roku 1777 a zvyšok niekdajšieho cintorína. Najstaršie časti vnútorného zariadenia pochádzajú z konca 17. storočia. Oltáre i kazateľnica boli neskôr doplňované novšími sochami alebo nahradené novými oltármi - oltár sv. Michala je zo začiatku 18. storočia, oltár sv. Barbory z prvej polovice 18. storočia. Na organovej empore z polovice 17. storočia s obrazom kráľa Dávida sa zachovalo päť malieb anjelov s hudobnými nástrojmi. Zachovala sa tiež kazateľnica z konca 17. storočia, krstiteľnica spolu s oltárom sv. rodiny z Tirolska. Osobitne treba spomenúť ľudový vyrezávaný betlehem. Rím. kat. farský dom je zo začiatku 18. storočia.

                    katolícky kostol r. 1905 Veličná         katolícky kostol r. 1998 Veličná
                                       Rímsko-katolícky kostol vo Veličnej v roku 1915 a 1998.

 

Evanjelický kostol 
Bol postavený ako tolerančný kostol v roku 1785, pôvodne bez veže, ktorá bola pristavaná pred rokom 1865. K prestavbe a rozšíreniu došlo v roku 1865. V roku 1908 sa uskutočnili opravy a bola nadstavená veža do súčasnej podoby. V roku 1846 kostol získal nové zariadenie. Hlavný oltár s obrazom Nanebevstúpenia Pána od Petra Bohúňa je tiež z roku 1864. Organ postavil v roku 1864 Samuel Wagner zo Slovenského Pravna a v roku 1995 bol rekonštruovaný. Na budove evanjelickej fary z roku 1788 je umiestnená pamätná tabuľa Petra Bohúňa.

                           Evanjelický kostol a škola Veličná          interiér evan. kostola Veličná
                              Ev. a. v. kostol s cirkevnou školou            Interiér ev. a. v. kostola
                                                pred r. 1908                                  (oltár + kazateľnica)


Župný dom 
V polovici 17. storočia postavili voľne na námestí poschodovú budovu župného domu, ktorá mala pôvodne voľné prízemie na pilieroch a ktorá sa , zmenená s prestavbami, zachovala dodnes. Medzi stĺpmi pod poschodím býval trh a na poschodí sa nachádzali miestnosti mestskej správy. Prízemné stĺpy neskoršie obstavali a dnes je budova sídlom Urbárneho spoločenstva.

                      Zupny_dom_700.jpg          Hostinec.jpg
                         Bývalý župný dom počas osláv       Bývalý panský hostinec, kde sa v minulosti
                            700. výročia založenia obce                          zabávalo oravské panstvo

 

Barokový kaštieľ 
Sto rokov po výstavbe župného domu (1746) postavili na východnej strane námestia pre Oravské panstvo kaštieľ pri ceste z námestia smerom na Dolný Kubín. Barokový kaštieľ bol v roku 1800 upravený na klasicistický a po ďalšej významnej oprave v roku 1940 stratil pôvodnú architektonickú hodnotu. Zostal v nom cenný portál, arkádová chodba, štukové povaly na poschodí a arkádový dvor. Do roku 1914 v nom býval gróf Žerotín a od roku 1919 do roku 1970 slúžil ako školská budova.      Bývalý veličniansky kováč Huba (jeho otec bol vo Veličnej veliteľom hasičov) si takto spomínal na grófa Žerotína: "Bol to gróf, vojak celou dušou. Mal veľmi rád uniformu a vojenské parády. Ale pretože nemal vojakov, nechal si ako náhradu každú nedeľu pred kaštieľom defilovat miestnych hasičov. Za túto "defilírku" dostávali hasiči v krčme u Lednera súdok piva, každý deci pálenky a cigaru."
 

Kastiel_M.jpg
kaštieľ vo Veličnej
 

Židovská synagóga 
Dnes už neexistuje zrubová stavba synagógy zo začiatku 19. storočia. - jej interiér a exteriér v súčasnosti pripomínajú už len fotografie

synagoga veličná.jpg

Synagóga Veličná 
Autor kresby: záhradná architektka Ing. Jana Feilerová 

 

 


 

Foto obce a obecných podujatí

dnes je: 22.4.2018

meniny má: Slavomír

ÚvodÚvodná stránka